• Čo všetko by malo vedieť dieťa pred nástupom do materskej školy?

           V materskej škole musí byť dieťa schopné aspoň na chvíľku sa odpútať od rodičov.

          Radosť však vystrieda strach, či je dieťa na pobyt v materskej škole dostatočne pripravené. Čo všetko by teda malo vaše dieťa zvládnuť skôr, ako prekročí brány MŠ?

          Toto by malo trojročné dieťa zvládnuť:

          1. Byť bez cumľa, plienok. Väčšina MŠ neprijme dieťa, ak nie je „odplienkované“. Dokonca by dieťa malo vedieť používať záchod a nie nočník, respektíve nebáť sa sadnúť si na záchod. Pozor! Plienka sa v tomto veku netoleruje už ani počas obedného spánku.

          2. Sám sa obliecť a vyzliecť. Samozrejme, sem tam pani učiteľka pomôže, ale nemôže obliekať a vyzliekať 25 detí, ktoré sa chystajú na dvor či sa vrátili z prechádzky.

          3. Samostatne jesť (aspoň lyžicou), piť z pohárika, neodbiehať od stola počas jedla.

          4. Pozdraviť, odzdraviť, poprosiť a poďakovať. Na tomto by mali rodičia trvať už od útleho veku. Veď tieto 4 čarovné slovíčka by mali byť základom slušnosti každého čl.

          5. Vedieť používať vreckovky a správne si vyfúkať nos.

          6. Ovládať základné hygien. návyky, napríklad umyť si po toalete ruky.

          7. Byť schopné aspoň na chvíľku sa odpútať od rodičov. Samozrejme, nečakajte, že vaše dieťa si nepoplače počas prvých dní v MŠ. To je normálna reakcia, ktorá sa dá zvládnuť. Ak by to však pretrvávalo dlhšie (viac ako mesiac), dieťa pravdepodobne nie je ešte zrelé byť bez rodiča a treba počkať, či skúsiť dieťa odpútať (napríklad tým, že ho bude do materskej školy vodiť stará mama či starý otec).

          8. Dieťa by pred nástupom do materskej školy malo poznať svoje veci, vedieť, že toto sú jeho topánky či nohavice.

          9. Potrebné je, aby dieťa vedelo komunikovať s okolím. Reč nemusí byť stopercentná, veľa detí začne lepšie komunikovať odpozeraním od iných detí či s pomocou logopéda.

          10.Udržať pozornosť, vedieť sa chvíľu sústrediť.

          Nové poňatie výchovnovzdelávacích metód spočíva v tom, že nie sú len cestou osvojovania vedomostí a zručností, ale i schopnosti hľadať a objavovať nové cestou sebavzdelávania a utvárania osobnosti detí. Metódy neslúžia len na predvádzanie, počúvanie                    a pozorovanie, ale predovšetkým na uplatňovanie aktívnej a samostatnej práce, na experimentovanie s predmetmi a javmi formou rozvíjania dialogickej interakcie medzi učiteľkou a deťmi. Umožňuje dieťaťu stať sa aktívnym subjektom výchovnovzdelávacieho procesu, a nebyť len pasívnym objektom a prijímateľom poznatkov, ale zmocniť sa poznania samostatne a tvorivo. Študijné úspechy dieťaťa nie sú určované ani tak rozsahom jeho vedomostí, alebo predčasným čítaním, počítaním, ovládaním cudzieho jazyka, ako skôr citovými                 a sociálnymi charakteristikami, sebaistotou a prirodzenou detskou zvedavosťou. Dôležitých je sedem aspektov schopnosti učiť sa – a všetky sa vzťahujú k emocionálnej inteligencii:

             1 Sebavedomie 2. Zvedavosť 3. Schopnosť konať s určitým cieľom 4. Sebaovládanie 5. Schopnosť pracovať s ostatnými 6. Schopnosť komunikovať 7. Schopnosť spolupracovať